V dnešnej dobe fotografujú už skoro všetci. Či už zrkadlovkou, kompaktom, mobilom, kamerou alebo tabletom. Na dobrú fotku pritom často netreba kvalitný prístroj, ale hlavne istú znalosť ako na to. Ako využiť v svoj prospech svetlo, čo zobrať do záberu, v akom uhle „cvaknúť“ a mať akýsi „čuch“ na momentky či vycítiť chvíľu vhodnú na zvečnenie. Keď sa dostaví pocit, ktorý vás zahreje či naopak strasie pri pohľade na fotografiu, dá sa povedať, že ide o umenie. Niekedy však za dobrou fotografiou, ktorá v sebe nesie hodnotnú výpoveď, treba prejsť dlhú a kľukatú cestu, no konečný efekt za to stojí. Preto niekto fotografovanie môže považovať aj za šport.
Niekto cvaká pre zábavu, niekto kvôli spomienkam, iný pre potešenie či pýchu a niekto chce zas odovzdať kúsok seba prostredníctvom umenia vytvoreného vlastným okom. Fotografovanie sa považuje vcelku za zábavnú činnosť. Neodolá skoro nik, keď dnes už skoro každý vlastní mobil a vo väčšine z nich sú už zabudované fotoaparáty samozrejmosťou. Idete po ulici a uvidíte niečo nevšedné? Cvak! Chcete vedieť kedy vám idú domov spoje mestskej hromadnej dopravy, aby ste na zastávke dlho nečakali? Cvak! Máte nové zvieratko, ktoré vám behá po byte? Cvak! Páči sa vám farba steny či topánky vo výklade? Cvak! Vydarila sa vám upečená torta? Cvak!
Napriek technologickému boom-u však veľa ľudí preferuje myšlienku, že človek by si mal radšej krásne chvíle užívať na vlastné oči a vychutnávať momenty plné zážitkov bez fotoaparátu v ruke či okom „v kukátku“. No iní sa zase chcú podeliť o príjemné či nezvyčajné okamihy so svojimi blízkymi alebo sa jednoducho popýšiť, čím boli svedkami. Aj preto je dobré vedieť aspoň čo-to o fotografovaní – poznať napríklad základné obrazové celky, ktoré sa využívajú aj pri natáčaní.
Veľkosti obrazov
Rozlišuje sa 6 – 7 základných druhov veľkostí obrazov. Tieto názvy používajú i profesionálny kameramani či strihači pri tvorbe filmov, ako aj fotografi. Slúžia na predstavu veľkosti záberu či snímky, pričom platí, že obrazové celky vo filme či v inom točenom materiály by sa mali striedať a nemali po sebe nasledovať rovnaké veľkosti záberov. Nakoľko pôsobia nudne, fádne a ich sled nemá žiadnu dynamiku. Keď fotografujeme, je dobré poznať hierarchiu veľkostí záberov, a tak sa rozhodnúť aký typ bude v danom prípade najlepšie pri fotení zvoliť, či už pôjde o „rekreačné“ zábery či fotografie na objednávku.
Veľký celok
Označenie: VC
Príklad: široké zobrazenie fotografovaného úseku, vidno je celý priestor vôkol, ktorý umožňuje orientáciu v prostredí, ukazuje mesto, prírodu; záber od cca 10 metrov do nekonečna, veľká časť krajiny alebo malá postava či postavy, ktoré sa v nej strácajú
© photo by Photoab
Celok
Označenie: C
Príklad: záber na časť krajiny či celú postavu vo vzťahu k svojmu prostrediu, napr. aj strom či budova
© photo by Marcin Jagiellicz
Polocelok
Označenie: PC
Príklad: záber na postavu do pása
© photo by Vladislav Spivak
Polodetail
Označenie: PD
Príklad: portrét osoby
© photo by Andrey Androsov
Detail
Označenie: D
Príklad: v zábere bude len samotná tvár osoby
© photo by Vladislav Spivak
Veľký detail
Označenie: VD
Príklad: záber napr. na oči, nos, ústa
© photo by Sebastian Deldago
Okrem týchto základných veľkostí záberov je veľmi rozšírený i americký záber – označovaný AZ, v ktorom býva zobrazená postava po jej lýtka. Niekedy sa môže vyskytovať i záber známy pod názvom makrodetail – označovaný MD, napr. vnútro kvetov či detaily morských mušlí.
© photo by Joey Wright
© photo by Agnisoonu K
Keď budete nabudúce fotiť, možno si spomeniete na veľkosti záberov a pokúsite sa zamerať na niektorú definovanú veľkosť, pričom sa so záberom „potrápite“ o trochu dlhšie ako doteraz. Výsledkom snáď bude spokojnosť pri pohľade na odfotenú snímku.
autor článku: Martina Chudá
